EÚ sa snaží spečatiť zákonom prelomovú dohodu sprostredkovanú
Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o globálnej
minimálnej dani, ktorá prinúti vlády zaviesť 15-percentnú daň pre
najväčšie svetové firmy.
Francúzsko počas svojho šesťmesačného predsedníctva v 27-člennom bloku
(od 1. januára do 30. júna) má v úmysle dosiahnuť, aby sa EÚ stala prvou
jurisdikciou, ktorá zavedie dohodu do praxe už od 1. januára 2023. To
si však vyžaduje jednomyseľný súhlas členov bloku, ale niektoré štáty sa
netaja svojimi výhradami k dani, zvlášť Poľsko a Maďarsko "kladú najväčší odpor". Vzťahy oboch týchto štátov s partnermi v EÚ sú už pritom napäté, pre "odklon Varšavy a Budapešti od demokratických hodnôt bloku".
Globálna minimálna daň je len jednou časťou dohody OECD. Druhou je
prerozdelenie ziskov a odvedenie časti dane tam, kde firmy generujú
svoje zisky.
"Poľsko nemôže podporiť jednostranné zavedenie globálnej minimálnej
dane zo strany EÚ, čím sa zníži konkurencieschopnosť EÚ, pričom zabudne
na ďalší pilier," povedal na stretnutí európskych ministrov financií a daní zástupca poľského veľvyslanca pri EÚ Arkadiusz Plucinski.
Maďarský minister financií Mihály Varga uviedol, že neschopnosť riešiť druhý pilier "ohrozí politický vplyv na tretie krajiny na účinnú implementáciu" dohody.
Francúzsko dúfa v konečnú dohodu o minimálnej dani už v marci, len
niekoľko týždňov pred prezidentskými voľbami, v ktorých je jedným z
kandidátov súčasný prezident Emanuel Macron a dohodu by privítal ako
veľký úspech.